V divadle, filme aj v televízii presvedčivo vytváral charakterové
postavy v komediálnom i vážnom repertoári. Veľmi blízke mu boli
tragikomédie. V stredu 20. marca uplynie 100 rokov od narodenia
divadelného a filmového herca, scenáristu, spisovateľa a oceňovaného
umelca nielen Slovensku, ale aj v zahraničí - Jozefa Kronera.
Narodil sa 20. marca 1924 v Staškove na Kysuciach. Vyučil sa v
Považských strojárňach a hral v ochotníckom divadle v Považskej
Bystrici. Vynikol najmä v Gorkého dráme Vassa Železnovová a v Gogoľovej
Ženbe. Táto rola mu v roku 1948 vyniesla pozvanie do hereckého súboru
Slovenského komorného divadla v Martine. V rokoch 1956 až 1984 bol
členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave.
"Otec bol najlepším otcom na svete. Z jeho rozprávania mám, že keď
som sa narodila, bol to vraj jeho najšťastnejší deň. Ale zasa viem, že
predtým jeho najšťastnejším dňom bol ten, kedy ho prijali do
profesionálneho divadla – Slovenského komorného divadla v Martine," priblížila pre TASR dcéra Jozefa Kronera – obľúbená slovenská herečka Zuzana Kronerová.
Prvý raz sa na filmovom plátne objavil už v roku 1949, keď stvárnil
vedľajšiu postavu v komédii Katka. Po ďalších menej výrazných rolách
účinkoval vo filme Zemianska česť (1957) po boku Karola Machatu,
Ladislava Chudíka, Andreja Bagára či Františka Dibarboru.
Prvú väčšiu úlohu získal ako Jožko Púčik v televíznej komédii Statočný
zlodej (1958), ktorú nakrútil režisér Ján Lacko podľa známej divadelnej
hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Nasledovala dráma Jerguš
Lapin (1960), Polnočná omša (1962), historicko-dobrodružný film Jánošík
I., II. (1963), či televízna snímka Geľo Sebechlebský (1963).
Nezabudnuteľný Kroner si ako jeden z mála slovenských hercov zahral vo
filme, ktorý získal Oscara. Svetové uznanie mu priniesla úloha Tóna
Brtka v snímke Obchod na korze (1965) v réžii Jána Kadára a Elmara Klosa
podľa literárnej predlohy Ladislava Grosmana. Tragický príbeh
pripomínajúci deportácie Židov zo Slovenska a arizáciu ich majetku sa
nakrúcal v Sabinove.
Okrem prístupu režisérov film obohatili herecké výkony hlavných
protagonistov – vtedy iba 39-ročného Kronera, poľskej herečky Idy
Kamińskej, ale aj Františka Zvaríka, Martina Gregora a ďalších.
Jedinečné dielo získalo v roku 1966 Cenu akadémie (Oscara) v kategórii
zahraničný film. Kroner sa zúčastnil premiéry v New Yorku, kde mal
dokonca prejav. Čítal ho z vopred pripraveného listu, na ktorom mal text
foneticky napísaný. Zožal nesmierny úspech, aj keď po anglicky nevedel.
Po roku 1968 však film skončil v trezore.
"Film, ktorý bol jeho srdcu najbližší, ktorý si veľmi vážil a na
ktorý bol hrdý, bol jednoznačne Obchod na korze. Ten film je právom v
zlatom fonde svetovej kinematografie. Obchod na korze aj svojou témou,
ktorá bola pre otca veľmi dôležitá, tak bol najvýznamnejší v jeho
kariére a to môžem hovoriť s čistým svedomím zaňho," povedala Kronerová.
V rovnaký rok nakrútili aj film Mŕtvi nespievajú či televíznu drámu
Kubo. V oboch Kroner predviedol svoje herecké majstrovstvo. Nasledovali
známe snímky ako Živý bič (1966), Lidé z maringotek (1966), Rysavá
jalovica (1970) či vojnová dráma Kým kohút nezaspieva (1972). Potom
brilantné stvárnenie hlavnej postavy Pacha Matrtaja v nestarnúcej
komédii režiséra Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník (1975). V nej si
po jeho boku zahrali ďalšie československé legendy ako Karol Čálik, Ivan
Palúch, Marián Labuda st., ako aj Magda Paveleková. Publikum dodnes
zabávajú vtipné dialógy ako: "Na kone!" "A kde by sme ich vzali?" "No tak utekajme!"
V roku 1975 sa Kroner stal aj jedným z hlavných protagonistov
televízneho seriálu Slovácko sa nesúdí. O rok neskôr ho Ťapák obsadil do
svojej komédie Stratená dolina či do seriálu Sváko Ragan.
"Nesmierne rád hrával postavy v Ťapákových komédiách. Veľmi si vážil a
vždy vyzdvihoval film Pacho, hybský zbojník, lebo už tá predloha od
Petra Jaroša je skvelá. Je to taký hrdina/antihrdina. A nie je to len
zábavný film. Je v ňom aj veľa takej irónie, aj smútku," uviedla Kronerová.
Rola Martina Pichandu vo veľkofilme Juraja Jakubiska Tisícročná včela
(1983) patrila k vrcholom Kronerovej hereckej dráhy. V 90. rokoch 20.
storočia mohli diváci vidieť Kronera v komédii Věry Chytilovej Dědictví,
aneb Kurvahošigutntag (1992), v ktorej si slovenský umelec zahral po
boku Bolka Polívku.
Jozef Kroner bol laureátom mnohých slovenských i zahraničných ocenení.
Na filmovom festivale v Cannes získal v roku 1965 spolu so svojou
hereckou partnerkou Kamińskou špeciálne uznanie za herecký výkon vo
filme Obchod na korze. In memoriam sa stal Osobnosťou Kysúc roka 1998.
Na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach sa ocitla tabuľka s jeho menom
v spoločnosti svetových filmových hviezd.
Slovenskej verejnosti je menej známe, že v 70. rokoch bol mimoriadne
uznávaným a obsadzovaným hercom aj vo filmoch popredných maďarských
režisérov. "Za všetkých spomeniem dvoch, a to Gyula Maár a Károly
Makk. Niekoľko filmov sa zaoberalo obdobím ťažkého roku 1956 v Maďarsku.
Filmy boli veľmi kritické voči socialistickému režimu. Preto boli u nás
nežiaduce," dodala pre TASR Kronerová.
Známa bola láska Jozefa Kronera k rybám a k rybárskemu športu. Bol
autorom kníh Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974) a
Neobyčajný testament (1982).
Jozef Kroner zomrel 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov.
Dvadsať významných osobností Slovenska založilo po jeho smrti Spoločnosť
Jozefa Kronera, ktorej cieľom je pripomínať herecké a ľudské posolstvo
tohto významného herca. Jednou z jej najdôležitejších aktivít je
každoročné udeľovanie Cien Jozefa Kronera. Po ňom je pomenovaná aj jedna
z ulíc v bratislavskom Starom meste.